Michal Sikorjak prežil v Ľubovni najkrajšie roky

26.11.2013 23:04

Mužstvo Starej Ľubovne, ktoré má za sebou už prvú polovicu ročníka v piatej lige, disponovalo vo svojich radoch prevažne s mladými futbalistami. Nechýbali však medzi nimi ani starší jednotlivci, ktorých bolo len niekoľko. Jedným z nich bol aj staronový hráč, odchovanec tohto klubu, 31-ročný Michal Sikorjak.

STARÁ ĽUBOVŇA. Tento hrotový útočník, ktorý si to po svojom odchode zo staroľubovnianskeho klubu vyskúšal v rokoch 2006-2008, či už v Plavnici, poľských piatoligových Barčiciach, Jarabine, Malom Lipníku a naposledy v Litmanovej, sa v priebehu jesennej časti predsa len rozhodol pre opätovný návrat do rodného klubu. Jeho príchod do tímu bol veľkým prínosom, čo potvrdzovala aj strelecká produktivita. V nasledujúcom rozhovore sme sa opory omladeného tímu opýtali, ako hodnotí doterajšie účinkovanie v mužstve.

V staroľubovnianskom tíme ste sa po svojom príchode stali  prínosom pre tunajší mladý kolektív. Ako túto skutočnosť pociťujete?

„Som rád, že po mojom návrate do Starej Ľubovne pôsobím v mužstve, v ktorom funguje výborný tímový duch. Napriek tomu, že sa tu vyskytujú určité nedostatky, stále sme išli zo zápasu na zápas. Spoločne s Jozefom Pavlišinom sa snažíme neustále dodávať hráčom potrebné skúsenosti, čo prinášalo požadované ovocie v nejednom dôležitom súboji. Odohrali sme viacero zaujímavých stretnutí so silnými súpermi, v ktorých sme si vytvorili množstvo sľubných príležitostí, vďaka čomu sme sa dočkali aj víťazstiev. Naopak prišli aj merania síl, v ktorých sme nešťastne ťahali za kratší koniec povrazu, ale na ďalší týždeň sme si to spoločne vynahradili. Súťaž síce pozostáva z viacerých obecných mužstiev, ale tie podľa mňa majú svoju hernú kvalitu. Myslím, že až na jedno mužstvo nás kondične nikto neprevýšil. Po fyzickej stránke sme boli síce na tom dobre, iba to zakončenie nás trocha trápilo. Som presvedčený, že ak sa nám ho podarí postupom času  zdokonaliť, situácia v tíme a umiestnenie v tabuľke v odvetnej časti súťaže budú ešte lepšie.“

Po zostupe z najvyššej regionálnej súťaže zažil futbal v Starej Ľubovni ďalší nepríjemný pád. Ako ste túto udalosť znášali najmä v letnom období?

„Pre tento klub je to určite veľká škoda. Stará Ľubovňa je zaiste aj futbalovým mestom, preto si zaslúži byť omnoho vyššie. Dúfajme, že už v najbližších rokoch sa vráti tam, kde patrí. I keď sa tu v súčasnosti nachádza mladé perspektívne mužstvo, myslím si, že ak hráči v ňom budú mať po svojom boku aspoň dvoch až troch vyspelých spoluhráčov, dokážeme účinne  'šlapať' a ísť za vytýčeným cieľom. Musím však zdôrazniť, že ide o dlhodobejšiu činnosť a kolektív sa musí neustále budovať. Futbal u nás by navyše veľmi potreboval vhodného investora, ktorý by ho dokázal podporiť. Mladí futbalisti, ktorí majú problém so zohnaním práce, vždy uvítajú povzbudenie od niekoho, kto tejto hre rozumie a v Starej Ľubovni mu na nej záleží.“

Ste spokojný s vytvorenými podmienkami a celkovým zázemím v klube?

„Myslím si, že podmienky pre túto súťaž sú v Starej Ľubovni ideálne. Plusom pre tunajší futbal je aj to, že pri ňom pracuje niekoľko členov klubu a trénerov, ktorí tomuto športu venujú niekedy aj svoj všetok voľný čas. V našom prípade to nie je len otázkou peňazí, lebo  ak ich chcete v čo najväčšom množstve zarobiť, musíte hrať najmä ligu. Som si istý, že tunajšie mužstvo naplno žije futbalom, a hoci  to niekedy výsledky nepotvrdia, predsa len má na to, aby sa v jarnej odvete vyšplhalo do 3. miesta. Podotýkam však, že u nás je prvoradá práca a až potom nasleduje futbal. V priebehu týždňa vždy zodpovedne trénujeme na sto percent a cez víkendy sa vyhecujeme na náročné majstrovské stretnutia. Do nich vstupujeme s plným odhodlaním za víťazstvami, ktorých sme po mojom príchode v jesennej časti podľa mňa dosiahli už dostatok. I keď sme mohli mať možno aj o päť bodov viac, futbal sa dokáže niekedy prejaviť aj odvrátenou tvárou, na čo sme si museli tiež zvyknúť.“

Čo si sľubujete od vašej nastávajúcej futbalovej kariéry?

„Prvoradou úlohou pre mňa je hlavne čo najviac pomáhať tomuto  mladému mužstvo, ktoré to potrebuje. Dôležitou úlohou bude, aby sa v čo najkratšom čase dokázalo striasť tej už niekoľkoročnej krízy, ktorú prežíva. Nepochybujem ale o tom, že ak v ňom v najbližšom období vyrastú mladí vyspelí hráči a futbal prevezme bohatší sponzor, budeme pôsobiť určite vyššie. Všetci dúfame, že prvý krok k tomu dokážeme urobiť už v budúcom roku a s tímom postúpime do vyššej súťaže. Pevne verím, že spoločne s mojím rovesníkom Jozefom Pavlišinom, ktorý toho má pri futbale už odžité a odohrané dostatok, odovzdáme dospievajúcim seniorom v tíme to, čo budú najviac potrebovať a požadovať. Musím navyše dodať, že práve Stará Ľubovňa je pre mňa klub a mesto, v ktorom som pri futbale prežil najkrajšie roky. Trénoval som tu v podstate už od svojho detského veku a postupne mi tu táto najpopulárnejšia kolektívna hra dala všetko, čo som vôbec potreboval. Na účinkovanie v tomto klube z minulosti sa len tak ľahko nedá určite zabudnúť a na    futbalové začiatky i najkrajšie chvíle, ktoré boli niekedy aj neopísateľné, stále spomínam s veľkou radosťou. Popri týchto výnimočných pekných zážitkoch som tu spoznal výborných ľudí a priateľov, ktorí svoje futbalové prednosti a umenie odovzdávali nielen počas súťaží na ihrisku, ale aj na rôznych turnajoch.  Potvrdením bolo i vtedajšie pôsobenie v I. lige, pod ktoré sa podpísali nielen kvalitní sponzori, ale aj výnimoční  domáci či zahraniční hráči, ktorým nebolo potrebné toho veľa zdôrazňovať. Na ihrisku pôsobili s patričnou istotou a dokonale plnili pokyny a požiadavky trénera. “

Čo je vo vašom prípade hlavným futbalovým mottom?

„Najprv si musíme uvedomiť, že futbal je kolektívna hra. Preto si myslím, že vytýčené ciele a výsledky som nedosiahol iba sám, ale pomohlo mi k tomu aj moje mužstvo, v ktorom som pôsobil. Futbal je taktiež výnimočnou hrou a stále ju musíme robiť aj so srdcom. Navyše viacero z nás má svoje rodiny a tento obľúbený koníček neraz vyžaduje aj veľkú toleranciu zo strany najbližších. I keď to niekedy nie je ľahké, predsa len futbal hráme všetci s radosťou a hreje nás pri srdci vedomie, že to bude aj naďalej  klapať.“

Máte za sebou už prvú polovicu súťažného ročníka. Nakoľko ste s jej doterajším priebehom spokojný?

„Po mojom príchode do mužstva sme dokázali odštartovať výbornú sériu stretnutí, vďaka ktorým stúpla herná sila tímu na dostatočnú výšku. I keď aj nás neskôr neobišli herné výpadky a menšia kríza, pomerne rýchlo sme sa z týchto zaváhaní poučili. V najväčšom rozsahu sme doplácali na veľký nedôraz v pokutovom území pri zakončení, keď sme niekedy zahodili aj vyložené tutovky. Pevne ale verím, že tieto nedostatky a smola vo finálnej fáze nás v jarnej časti budú už obchádzať a budeme sa tešiť iba z výhier. K tomu je však taktiež potrebné absolvovať čo najkvalitnejšiu zimnú prípravu, pretože i to je jeden z dôležitých krokov k vytýčenému napredovaniu. Ak dokážeme splniť všetky požadované úlohy počas prípravy, nepochybujem o tom, že aj celkové výkony a forma bude z mojej strany ešte lepšia.“

Ako by ste zhodnotili celkovú úroveň piatoligovej súťaže?

„V porovnaní s okresnou ligou, v ktorej som v minulej sezóne hrával za mužstvo z Litmanovej, je táto regionálna súťaž omnoho náročnejšia a badať v nej markantné rozdiely. Vyžaduje si hlavne viac kondičnej záťaže a prináša viac dôrazu v osobných súbojoch. Za dve sezóny účinkovania v okresnej súťaži som síce nastrieľal viac než sto gólov, no v súčasnosti sa mi takýto veľký počet presných zásahov už asi nepodarí dosiahnuť. Ostáva mi len dúfať, že v nastávajúcej kariére ma budú naďalej obchádzať zranenia a niekoľko rôčkov pri futbale vydržím. Nepatrím totiž ešte do starého železa, ale ak sa chcem aj v ďalšom období zlepšovať, potrebujem neustále pravidelne a zodpovedne trénovať.“
 

 

utorok 26. 11. 2013 | Marián Dic

Michal Sikorjak. Staroľubovniansky navrátilec sa stal v tunajšom tíme oporou.

Michal Sikorjak. Staroľubovniansky navrátilec sa stal v tunajšom tíme oporou.

Foto: Marián Dic