Vyhlásili Jedenástku Tipos III. ligy VsFZ 2015
Už po 18-krát vyhlásil Východoslovenský futbalový zväz svoju Jedenástku roka III. ligy. V nedeľu večer v hoteli Gloria Palac si ocenenie prevzalo týchto 11 futbalistov.
PETER ŠTEFÁNIK (MFK Slovan Giraltovce)
(brankár – nar. 21. 5. 1976 v Stropkove)
Najstarším hráčom Jedenástky roka je rodený Stropkovčan, ktorý začínal s futbalom ako žiak v Kračúnovciach pod vedením trénerov Haviru a Dickyho. V dorasteneckom veku pokračoval v Kračúnovciach, kde si ho 17 ročného vybral do mužstva seniorov Štefan Bačkay. Práve jemu ale aj trénerom Baranovi a Igorovi Novákovi vďačí za veľa. Nebyť základnej vojenskej služby v Baníku Lubeník, i Jelšave by bol vlastne len v Giraltovciach, kde pôsobí dodnes. A môže byť spokojný, lebo už po piaty raz sa 177 cm vysoký muž medzi žrďami ocitol v Jedenástke roka, a tak ďaleko sa veľa hráčov nedostalo. Samozrejme že tieto ocenenia radí medzi najvyššie, ale k nim patria aj postupy do tretej ligy s Kračúnovcami v roku 1998 a Slovanom Giraltovce v roku 2005. V doterajšej kariére dosiahol aj gól, keď v drese Baníka Lubeník bol nasadený do hry ako útočník. Vo futbalovej verejnosti je známy pod prezývkou „Zenga“. Práve veľký brankár Talian Walter Zenga je jeho futbalovým vzorom. „Úroveň tretej ligy sa každým rokom zvyšuje, je viac dobrých a vyrovnaných zápasov. Sezónu nepovažujem za najlepšiu, boli aj lepšie, ale zrejme o mojom zaradení do jedenástky rozhodli moje skúsenosti a výkony.“ Za najlepšieho trénera považuje Vlada Rusnáka, v jedenástky by privítal Matúša Digoňa. V klube sa mu dobre hrá s Vojtom i Tomkom, ktorí majú podľa jeho slov k nemu blízko.
VLADIMÍR KRAŽEĽ (FK Krásna)
(pravý obranca – nar. 28. 9. 1991 v Košiciach)
Prvé futbalové kroky dnes už 24 ročného hráča sa viažu k 1.FC Košice, po novom VSS Košice. V klube prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a potom okúsil aj medzinárodný futbalový chlebík, keď pôsobil v rakúskom SV Seekirchen. Okrem tohto dresu ešte obliekal aj dresy Moldavy, Barce, Rešice a teraz je hráčom Krásnej. Stabilné a vyrovnané výkony mu zabezpečili miestenku v tohtoročnej Jedenástke. Tento rok patri z jeho pohľadu k vydareným, nielen preto, že sa dostal medzi najlepších z tretej ligy. Tá by mohla mať vyššiu úroveň pokiaľ by nebola iba na amatérskej úrovni. Pokrivkáva kvalita trávnikov a rovnako aj slabšie ekonomické zázemie a ohodnotenie hráčov. „Vytvorili sme v Krásnej dobrú partiu, okolo seba mám dobrých spoluhráčov ako aj realizačný tím. Zrejme aj to zavážilo o mojom zaradení do tejto ankety.“ Súčasný klub by nemenil, za najlepšieho trénera považuje Tomiho Danka. V Jedenástke by rád videl aj Marek Hanzuša a za najlepšieho hráča súťaže pasuje Ribára. Na klubovej úrovni sa mu dobré hrá na pravej strane s Kónyom, s ktorým sa dobre dopĺňa. Nedáva si nesplniteľné futbalové ciele a za futbalový vzor si vybral Phillipa Lahma pre jeho prehľad v hre a defenzívnej robote.
JÁN FRÖHLICH (FK Družstevník Plavnica)
(obranca – nar. 02. 12. 1974 v Starej Ľubovni)
Materský klub FK Družstevník Plavnica bol pre 190 cm vysokého dlháňa odrazovým mostíkom na futbalovej ceste. Po začiatkoch u prvého trénera Antona Mláku skúsil si zahrať futbal v Zemplíne Michalovce, Tatrane Prešov, Starej Ľubovni, ale aj v poľských kluboch Sandecja Nowy Sacz a GKS Belchatów. Od roku 2012 oblieka dres FK Družstevník Plavnica. Za najlepšieho hráča III. ligy by ocenil Jakuba Verčimáka z Giraltoviec, ale ináč súťaž považuje za vyrovnanú s korektnými stretnutiami a bez väčšieho favorita. Príjemne ho prekvapili oboja nováčikovia – Krásna aj Pušovce. Ocenenia v Jedenástke roka si vyslúžil stabilnými výkonmi počas celej sezóny, pričom dodal, že ťaží zo svojich skúsenosti. Každú sezónu považuje za najúspešnejšiu, pretože si môže zahrať proti kvalitným súperom tejto ligy. K jej dokonalosti mu chýba väčšia divácka kulisa jednotlivých stretnutí, ktorá vie fandiť futbalu. sezóna zatiaľ nebola. Na otázku, s kým sa mu hralo v Plavnici najlepšie, odpovedal: „S celým mužstvom, ktoré vytvorilo veľmi dobrú partiu!“ Miesto v Jedenástke roka by pritom dožičil aj Robovi Lapošovi i Tomášovi Juskovi. Za najlepšieho trénera považuje Mariána Solotruka. Za vzor si vybral Taliana Paula Maldiniho i Loranda Blacka, ktorí si dlhé roky udržiavajú dobrú formu, nielen na ihrisku, ale aj svojim ľudským vystupovaním. Kopačky ešte nemieni zavesil na povestný klinec a rád by ešte v drese Plavnice odohral nejakú treťoligovú sezónu.
PETER MAJNÝ (TJ FK Vyšné Opátske)
(obranca – nar. 6. 3. 1980)
S futbalom začínal a celý mládežnícky futbalový život prežil v Lokomotíve Košice. Pod vedením trénerov Pavúka, Urbana, Szenanya vyrástol na zodpovedného obrancu, ktorý sa cíti ako ryba vo vode na ľavej strane obrany, no určite sa nestratí ani v strede obrany či ako defenzívny stredopoliar. Základnú vojenskú službu absolvoval v Rožňave pod vedením trénera Laca Lipnického. Neskôr pôsobil v Barci, Čani, Dunajskej Strede, Novej Pake, Ružomberku, Starej Ľubovni, Moldave a momentálne oblieka dres V. Opátskeho. Do jedenástky roka sa dostal po tretí raz, po prvý v drese Starej Ľubovne, potom Moldavy a teraz Opátskeho. Spoločne s Pilipčukom vytvorili dobrú stopérku dvojicu a vhodne sa dopĺňali. Za najlepšieho hráča považuje Jána Fröhlicha, Podľa jeho slov tretej lige chýba viac kvalitných ihrísk. V jedenástke by rád privítal klubového spoluhráča Lukáša Urbana. Jeho futbalovým vzorom je Thagio Silva, ale kamaráti a spoluhráči volajú Arjen Robben.
MARIÁN PČOLA (MFK Snina)
(ľavý obranca – nar. 13. 06. 1983 v Snine)
Je jedným z piatich futbalistov, ktorý obhájil nomináciu z vlaňajška, pričom je to už jeho štvrtá nominácia v rade. Abecedu tejto hry sa učil u trénera Františka Lelka. Pre šikovného chlapca bola veľkým lákadlom, navyše mu ponúkla veľa priateľov a pochopiteľne i množstvo zážitkov. Otvorili sa vrátka nielen do I. ligy, ale aj do zahraničia. Postupne obliekal dresy Sniny, Nitry, SC Theresienfeldu, Rimavskej Soboty i Formatu Martin. V Jedenástke roka je už po štvrtý raz v rade a nepovažuje to za česť ako tomu bolo v roku 2012. Na otázku prečo sa mu ušla miestenka poznamenal že to bolo v rukách tých čo mu dali hlas a iste vedeli prečo. Súťaž považuje za veľmi vyrovnanú, v ktorej sa bojuje o každý bod v rámci fair play. Na jednotlivých zápasoch mu chýba viac divákov, ale teší ho že Snina v tejto štatistike hrá prim. V Jedenástke by rád videl aj spoluhráča Maroša Červeňáka, za trénera roka by vybral Františka Hanca. Za vzor si vybral reprezentanta Brazílie Roberta Carlosa. Ciele si už špeciálne nedáva, skôr chce prispieť k spoločnému v Snine. K tomu klubu ma vrelý vzťah, tu sa začaali jeho futbalové kroky a rád by v ňom ukončil aj futbalovú kariéru.
ARNOLD KÓNYA (FK Krásna)
(nar. 27. 6. 1993 v Košiciach)
Do futbalovej abecedy ho uviedol v žiackom veku tréner Attila Erdélyi v materskom klube Turni nad Bodvou. Neskôr Arnold skúšal zdokonaliť svoje futbalové umenie v Moldave, košickej Lokomotíve a svojho času hrával u našich južných susedov v celku VSC Hidasnémeti. V súčasnosti oblieka dres lídra tretej ligy FK Krásna a veľmi si pochvaľuje spoluprácu s Kraželom, s ktorým hráva na jednej strane. „Spolu sme už hrali v druhej lige za Moldavu a futbalovo sme si sadli. Viem čo môžem od neho očakávať v podpore ofenzívy,“ odpovedal na otázku s kým sa mu v klube hrá najlepšie. V tretej lige by privítal modernejšie štadióny, ako aj viac divákov na tribúnach. V jedenástke by rád videl aj Filipa Kisa a za najlepšieho hráča súťaže považuje Antona Ribara. Nad zmenou dresu neuvažuje, lebo Krásna ma dobré mužstvo, super spoluhráčov, ale nikdy nehovor nikdy... Jeho ambíciou je hrať vyššiu súťaž, aj keď teraz sa snaží posúvať od zápasu k zápasu, aby pomohol svojmu celku zostať na víťaznej vlne. Kormidelníka Danka by navrhol za trénera roky tretej ligy a jeho futbalovým vzorom je Ronaldo, ktorý ho upútal svojou hrou ešte v drese Manchesteru United.
ANTON RIBÁR (FK Bodva Moldava)
(stredopoliar – nar. 13. 0. 1991)
Vyrástol z neho šikovný hráč, ktorý dostal aj viacero ponúk z iných klubov, avšak moldavskému ostal verný. Od mládežníckych kategórii až po seniorsky ostal verný FK Bodva. Podľa jeho slov zavážili druholigové skúsenosti pri nominácii do regionálnej jedenástky. V tretej lige sa páčilo viacero derby, ktorým nechýbalo potrebné napätie aj dobra atmosféra. Na druhej strane ho mrzí, že podmienky v niektorých kluboch bránia tomu, aby najvyššia súťaž dokráčala v väčšej dokonalosti. Z pohľadu dosiahnutých gólov považuje tento rok za úspešný, pričom prezradil že rád by zmenil dres a pokojne by si zahral v mančafte jesenného lídra tretej ligy. Medzi najlepšími hráčmi tretej ligy by si vedel predstaviť Mareka Hanzuša a za najlepšieho hráča pasuje Arnolda Kónya. Jeho futbalovým vzorom je Luka Modrič a tretiu ligu berie ako odrazový mostík do vyššej súťaže.
IVAN PONČÁK (ŠK Odeva Lipany)
(stredopoliar – nar. 16. 5. 1980)
V tohtoročnej Jedenástke patrí k trom najstarším hráčom a s futbalom si toho už preskákal viac ako dosť. Jeho futbalové začiatky sa viažu k Ľuboticiam, kde začínal pod trénerskou taktovkou Pavla Majirského. Okrem dresu materského klubu v minulosti obliekal aj ďalšie či už v Krivanom, Šarišským Michaľanoch. Zlákal ho aj legionársky chlebík keď dve sezóny hrával vo Walese za miestny AFC Llanwern, z ktorého si to namieril do ŠK Odeva Lipany. Svoje bohaté skúsenosti chce odovzdať mladším, veď ako prezradil po futbalovej stránke má toho už viac za sebou ako pred sebou. Súťaž považuje za vyrovnanú, pričom je badateľný u niektorých celkov tréningový deficit, lebo nemôžu trénovať v takom objeme ako si predstavujú. Zo všetkých hráčov tretej ligy ho najviac zaujal Stanislav Kiss. V Odeve si najlepšie rozumie s Jánom Dlugošom a v Jedenástke by rád videl aj Jána Janiča. Tento rok považuje za futbalovo najlepší. Za najlepšieho trénera považuje Emila Jacka a momentálne neuvažuje o zmene dresu. Chce pomôcť Odeve udržať si vyrovnané výkony, ktorými by potešili svojich fanúšikov. Jeho vzorom je Lionel Messi.
RADOVAN BANDŽUCH (TJ FK Vyšné Opátske)
(stredopoliar – nar. 8. 9. 1989 v Gelnici)
Už niekoľko sezón podáva vyrovnané výkony patrí k stáliciam vo svojom klube i regionálnom výbere VsFZ. S výškou 179 cm si vydobyl post stredopoliara v materskom MFK Gelnica, kde jeho prvým trénerom bol Július Saxa. Doteraz si vyskúšal seniorské dresy vo Veľkom Šariši a vo Vyšnom Opátskom. Podľa jeho slov súťaž je vyrovnaná, odohralo sa v nej viacero dobrých stretnutí, ktorým nechýbalo nasadenie aj solídna úroveň a gólové korenie. Ak by bolo takých stretnutí viac, iste by to prospelo celkovej úrovni tretej ligy, ktorej však chýbajú kvalitnejšie hracie plochy. Chýba mu aj väčší počet divákov, veď futbal sa pre nich. Tento rok nepovažuje za najlepší, lebo sa mu strelecky nedarí a nemôže tak potvrdiť rolu najlepšieho strelca v klube či samotnej tretej lige. Na trávniku si rozumie s viacerými hráčmi, ale vyzdvihol spoluprácu s Pavlom Turczykom, s ktorým odohral už veľmi veľa stretnutí. Chce sa zlepšovať hrať čo najlepšie, ale jeho túžbou je oprášiť strelky, aby mohol prehovoriť do tabuľky strelcov. Nad zmenou klubovej príslušnosti neuvažuje, aj keď koketoval s prvoligovými či druholigovými klubmi. Do Jedenástky by zaradil spoluhráča Petra Majného pre jeho stabilne a vyrovnané výkony, ktorými sa radí medzi opory zadných radov Opátskeho. Rád by sa vyrovnal svojmu futbalovému vzoru Cristianovi Ronaldovi, ktorý na trávniku vyniká po všetkých stránkach. Rado, si udržal stabilnú výkonnosť, ktorá mu po tretí raz zabezpečila miestenku medzi laureátmi futbalového regiónu.
RÓBERT ZEHER (FK Krásna)
(útočník – nar. 12. 2. 1985 v Košiciach)
Nik nechce prehrávať a tak aj Robo patrí k tým športovcom, ktorí radi vyhrávajú. Snažil sa to od začiatku svojej futbalovej kariéry či už v drese 1. FC Košice, Opavy, Baníku Ostrava, Jablonca, Blšan, Lokomotíve Košice, Topoľčanoch, vo Veľkom Horeši či teraz v Krásnej. Aj s odstupom času si spomína na prvého trénera Eda Kováča, ktorý nasmeroval jeho kroky k profesionálnemu futbalu. Teraz zakotvil medzi amatérmi, avšak svojimi skúsenosťami a hernými prednosťami jasne vyčnieva vo svojom klube. Pol sezóny v tretej lige mu stačilo, aby zaujal trénerov, ktorí mu dali najviac hlasov a stal najlepším hráčom III. ligy. Čo jej chýba aby bola dokonalejšia nechcel komentovať, ale jedným dychom dodal, že prospeli by lepšie hracie plochy. „Predsa len najvyššia regionálna súťaž má vyššiu kvalitu ako tomu bolo na jar vo štvrtej lige. Jednotlivé celky sa snažia hrať futbal a nie hru zbytočne kúskovať. Je tu viacero šikovných hráčov, ale aj skúsených futbalistov a poznať na úrovni hry. Nečakal som že budem v tejto ankete, ale jesenná časť sa mi vydarila. Dosiahol som góly, darilo sa nám aj ako mužstvu a dokázal som v posledných kolách viesť mužstvo k víťazstvám. Sezóny boli iste aj lepšie a rád spomínam na čiastkové prvoligové úspechy, či účasti v predkolách Pohára UEFA sú viac ako toto, ale úprimne sa teším aj z toho úspechu.“V tejto ankete si vie predstaviť aj Mariána Juhása či Rada Človečka. Jeho vzorom je Roberto Bagio a jeho najbližšie futbalové plány sú spojené s FK Krásna.
JAKUB VERČIMÁK (MFK Slovan Giraltovce)
(útočník – nar. 3. 2. 1993 v Bardejove)
Najmladším hráčom v elitnej spoločnosti je šikovný odchovanec giraltovského Slovana a tento klub sa stal materským pre urasteného útočníka s výškou 179 cm. Futbalový kumšt zdokonaľoval pod taktovkou Jozefa Matiho v žiackom veku, v áčku sa cibril pri Ľubomírovi Puhákovi. Z rodných Giraltoviec sa vybral za futbalom do Dubnice, kde pôsobil dve sezóny, potom si to namieril do Michaloviec, odkiaľ sa vrátil späť do Giraltoviec. V drese Slovana podával vyrovnané výkony a tréner aj spoluhráči sa spoliehali na jeho futbalový kumšt. „Chýbali mi väčšie návštevy na jednotlivých zápasoch, ktoré boli vyrovnané čo charakterizuje aj celú súťaž. Potešilo ma, že som dostal dôveru trénerov, lebo sám svoje výkony nerád hodnotím. Tento rok nebol z mojej strany ideálny, lebo už som hral aj lepšie. Pokiaľ sa darí mužstvu aj mne sa hrá lepšie, lebo všetko sa odvíja od toho čo sa deje za mnou. Určite sa mi dobre hralo vtedy, keď bol vpredu Matúš Digoň.“ Medzi najlepších hráčov radí Mareka Mihoka, a sezónu pobažuje za úspešnu iba z pohľadu strelených gólov. Patrí k víťazným tipov hráčov a jeho cieľom je sa neustále zlepšovať a napredovať. Futbalový vzor nemá, nedáva si ani veľké futbalové ciele, skôr si želá aby sa mu vyhýbali zranenia a mohol pravidelne hrávať.
TEXT A FOTO JAROSLAV GLOVIČKO