Doma sa im ťažšie ryžovalo
Mnohým celkom sa darí viac vonku než doma. Nie je to ani tým, že by ich fanúšikovia boli „jaloví“ v povzbudzovaní či nebodaj grobianski na svojich hráčov. Slovom – v cudzom prostredí to dakomu vychádza lepšie než vo vlastnom. To je i prípad treťoligovej Plavnice, ktorá v jeseni podobne ako v minulom ročníku nazbierala viac bodov u súperov než na svojom trávniku.
„Musíme sa nad tým zamyslieť, čím to je, verím však, že na jar to už bude iné a viac sa vyrovnáme s pochopiteľným tlakom,“podotkol na margo tohto faktu jeden z trénerov tímu Marián Solotruk. Mimochodom, jeho zverenci skončili po prvej časti zápolení na jedenástej priečke s rovnakým bodovým ziskom (19 bodov) ako pred rokom po jeseni a na takej istej pozícii, ako v uplynulej sezóne. „Zrejme sa nám toto číslo páči, veď i ja som kedysi hral s jedenástkou na drese, zrejme nám toto číslo patrí,“ usmial sa kouč. Potom už dodal, že doma FK Družstevník hostil prvé tri celky pelotónu a Krásna, Lipany i V. Opátske sú podľa neho na inej úrovni ako ostatní účastníci súťaže a určite ešte zoberú body aj iným. Aj preto doma kolektív utŕžil tri prehry a štyri remízy, kým v cudzom prostredí tri razy dominoval a uhral jeden zmierlivý výsledok. Matematika je jasná – desať bodov vybojoval u súperov, deväť na svojej pôde. „Súťaž je náročná, nazdávam sa však, že sme na tom celkom dobre. Nie sme sklamaní, no ani celkom spokojní. Máme stále čo zlepšovať. Veľakrát rozhodujú maličkosti, musíme sa lepšie na ne koncentrovať.“ Pri otázke, ktorý zápas bol najlepší, sa M. Solotruk zamyslel a uviedol, že najviac šancí mali hráči proti Trebišovu, hoci vyhrali len tesne. Najviac však určite Plavničania prekvapili hladkou výhrou v Stropkove. „Mnohé zápasy boli podobné, ťažko to hodnotiť. Zvládli sme záver jesene, dva razy sme vonku vyhrali a dostali sme sa vyššie a unikli z nepokojných vôd.“ Charakteristické bolo, že úvod mal tím slabší, prvý raz vyhral až v 4. kole. Potom striedal lepšie výkony s menej výraznými. “Vedeli sme, že kvalitu na to máme a body prídu. V úvode sme doplatili na to, že káder nebol ešte kompletný – čo je typické pre treťoligové mužstvá. Niektorí hráči sa postupne vrátili z dovolenky, z pracovných výjazdov, preto šancu dostávali mladí chlapci. Ukázalo sa, že nasadenie omladiny bolo dobrým ťahom, menej skúsení sa priebežne zabudovali do mužstva.“ Pravda, pod účinkovanie sa podpísalo viac nežiaducich momentov. V prvom rade Plavnica nemá kanonierov, ba dokonca ani jedného nadpriemerného zakončovateľa, ktorý by dokázal rozhodovať zápasy. Matúš Dlugoš ako najlepší strelec tímu dal iba štyri góly. Aj preto Plavnica má jednu z najmenej efektívnych ofenzív v súťaži, ale na druhej strane zase aj málo gólov inkasovala a v tomto ukazovateli zase patrí medzi lepších účastníkov III. ligy. „Cením si, že máme stmelený kolektív, ktorý vie v správny moment potiahnuť. To je naša najväčšia devíza a ťažko vyzdvihovať niektorých jednotlivcov, avšak v závere po návrate kapitána Jana Fröhlicha bola sila mužstva zjavne iná. Ten mužstvo morálne dokázal pozdvihnúť. Treba si uvedomiť aj to, že počas jesene nám viacerí jednotlivci vypadli, mali sme niekoľkých operovaných hráčov a štyroch vážne zranených. Zostava sa musela podchvíľou meniť a s tým boli spojené i niektoré komplikácie,“ dodal Marián Solotruk.