Nováčik po sérii víťazstiev padol v Haniske

Nedeľňajší súboj dvoch tímov z horných poschodí štvrtoligovej tabuľky medzi Haniskou a Plavnicou mal od začiatku svoj náboj.

HANISKA. Kým hostia nechceli prísť o slušnú päťzápasovú víťaznú šnúru, domáci vo svojom treťom domácom vystúpení pred svojimi fanúšikmi mienili opäť stopercentne bodovať.

A tak to na zelenom trávniku aj vyzeralo. Najmä prvý polčas bol vyrovnaný a jeho dej sa odohrával viac menej medzi šestnástkami. Nik nechcel príliš riskovať.

„Plavnica, hoci ako nováčik, nás skutočne prekvapila. Výborná organizácia hry, patričná tvrdosť a agresivita nám nedovolila presadiť sa tak, ako sme si to predstavovali. Niežeby sme ich podcenili, ale oni hrali naozaj dobre,“ rozhovoril sa domáci kapitán Matúš Pekár.

„Po prestávke sme však naše tempo vystupňovali a prichádzali i šance. Škoda, že sme ich nevyužili viac a museli sme  do konca pre víťazstvo tvrdo drieť. Ale oplatilo sa a my sme si splnili predsavzatie pred domácim triptychom. Predsa len náš tím prešiel citeľnou zmenou po odchode niektorých hráčov a kým sme si na seba zvykli, prišli i nezdary. Museli sme si prečistiť hlavy a trojzápas na vlastnej pôde sme absolvovali bez straty kvetinky. Všetci vieme, že to nie je jednoduché. Ste pod obrovským tlakom imperatívu - doma musíš. A my sme aj chceli. A vyšlo to,“ odfukol si spokojne dvojmetrový hrotový kmeňový hráč Tatrana Prešov.

„I ja som mohol prispieť k výraznejšiemu rezultátu, ale riešil som svoju 'tutovku' unáhlene. Ešteže sa moja hlavička, vyškriabaná súperovým brankárom na brvno,  odrazila k Majorošovi a ten už nemal problém streliť víťazný gól. Bola to zaslúžená odmena za vynaložené úsilie a potešenie pre našich fanúšikov,“ ukončil svoj monológ 29-ročný Matúš Pekár.

Žiaden balet

Zato kapitán Družstevníka Ján Fröhlich až takú spokojnosť neprejavoval. „A môžem? I keď napriek prehre sa nemáme začo hanbiť, predsa len strata bodov vždy zamrzí. Musím však konštatovať, že súper bol naozaj silný. Zápas mal náboj, stretli sa chlapi, nie baletky,“ ohodnotil pomerne tvrdý súboj, kde nik neuhol.

„Ja hrám stále takto, no snažím sa najmä neublížiť,“ vysvetľoval svoju nekompromisnosť v stretoch so súperovými hráčmi aj napriek tomu, že už od 24. minúty hral so žltou kartou.

„Podstatné je, že nikdy nemám záujem protihráča zraniť a nakoniec si po zápase so súperom vždy podám ruku. A tak to bolo i dnes. Uznávam kvality protistrany. Hrali výborne, do šancí nás nepúšťali, a tak sa naša víťazná šnúra pretrhla. Všetci však veríme, že sa z prehry otrasieme a budeme pokračovať v nasadenom trende,“ odchádzal do šatne s optimizmom 38-ročný stopér.